Prešlo päť rokov

Autor: Lucia Drábiková | 5.8.2016 o 14:42 | Karma článku: 5,21 | Prečítané:  863x

Pred piatimi rokmi som začínala písať blog. Len tak skusmo. Bývali sme vtedy v Prahe, milovanom meste, dni som trávila s dvoma malými deťmi popri ktorých som písala dizertačku o odpustení...

Pred piatimi rokmi som začínala písať blog. Len tak skusmo. Bývali sme vtedy v Prahe, milovanom meste, dni som trávila s dvoma malými deťmi, popri ktorých som písala a zázračne aj dokončila dizertačku o odpustení... Teraz, keď tak rekapitulujem, je toho veľa nového. Presťahovali sme sa do Piešťan, ktoré sa stali mojím domovov, a tiež som si ich zamilovala.

Už nemám 33, ale 39:), deti majú 10, 9 a 2 roky, pred rokom a trištvrte mi pribudlo štvrté "dieťa", moja 85-ročná babička, teraz už ležiaca, trápiaca sa cukrovkou, srdiečkom a Alzheimerom, ktorý jej to nakoniec možno aj zjednodušil, lebo veľa boľavých spomienok sa jednoducho stratilo... O tom niekedy neskôr aj viac.

Blížiaca sa štyridsiatka ma volá k analýze a prehodnoteniu skúseností, ktoré som mala možnosť získať za 11 rokov manželstva, spolu sedem rokov na materskej a niekoľko rokov na dosť rôznorodých pozíciách. Dva mesiace s deťmi v detskom domove, 15 mesiacov ako hovorkyňa odvolaného arcibiskupa, štyri mesiace v regionálnej televízii, rok na charite a potom pár mesiacov v pomoci rodinám... Okrem toho klienti, študenti a ich diplomovky, bakalárky, nejaké tie články, prednášky a semináre.... Nástup na materskú a teraz už vyše dvoch rokov som doma s malým dieťaťom a starou ženou, Maruškou a Mariškou, ktoré naplno ukazujú kontrasty i podobnosti začiatku a konca života.... Som vďačná za tú rôznorodosť, veľa som sa naučila, aj o sebe...

Túžim písať, dni prinášajú mnoho inšpirácie. Dlho som fungovala v akomsi behu: tri deti a babka. Domácnosť, nekončiace kopy riadov a prádla, plienky - malé i dospelácke. Sem tam nejaké choroby, volanie sanitky. Pred nejakým časom som sa začala spomaľovať, uvedomujem si riziko vyhorenia, o ktorom som dokázala prednášať aj písať, dokonca aj radiť. Len zrazu začalo dobiehať mňa samú. Ešte že moja polovička chápe a posiela ma na plaváreň, do posilovne, na kúpalisko. Prechádzky a spoločné pozeranie seriálov sú tiež dobrou prevenciou...

Písanie a fotografovanie mi pomáhajú relaxovať. Preladiť z rozumového pohľadu na emócie a zapojiť aj tie. Kochať sa krásou stvorenou aj vytvorenou. Žasnúť nad tým všetkým, čo som mohla zažiť, čo mi bolo darované. Ďakovať a milovať. To mi vychádza ako podstatné...

Idem, z jednej izby volá malé vyspinkané mliekachtivé stvorenie "maminkaa", z druhej sa ozýva "haló". Tentoraz ma babka nenazýva sestričkou či doktorkou, iba skonštatuje - "to si ty?". Hoci ťažko povedať, koho tým myslela...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

TV

Chcete cvičiť? Takto si zostavíte ten správny tréningový plán

Tréner Radovan Gergeľ radí, ako začať cvičiť.


Už ste čítali?