Prešlo päť rokov

Autor: Lucia Drábiková | 5.8.2016 o 14:42 | Karma článku: 5,22 | Prečítané:  818x

Pred piatimi rokmi som začínala písať blog. Len tak skusmo. Bývali sme vtedy v Prahe, milovanom meste, dni som trávila s dvoma malými deťmi popri ktorých som písala dizertačku o odpustení...

Pred piatimi rokmi som začínala písať blog. Len tak skusmo. Bývali sme vtedy v Prahe, milovanom meste, dni som trávila s dvoma malými deťmi, popri ktorých som písala a zázračne aj dokončila dizertačku o odpustení... Teraz, keď tak rekapitulujem, je toho veľa nového. Presťahovali sme sa do Piešťan, ktoré sa stali mojím domovov, a tiež som si ich zamilovala.

Už nemám 33, ale 39:), deti majú 10, 9 a 2 roky, pred rokom a trištvrte mi pribudlo štvrté "dieťa", moja 85-ročná babička, teraz už ležiaca, trápiaca sa cukrovkou, srdiečkom a Alzheimerom, ktorý jej to nakoniec možno aj zjednodušil, lebo veľa boľavých spomienok sa jednoducho stratilo... O tom niekedy neskôr aj viac.

Blížiaca sa štyridsiatka ma volá k analýze a prehodnoteniu skúseností, ktoré som mala možnosť získať za 11 rokov manželstva, spolu sedem rokov na materskej a niekoľko rokov na dosť rôznorodých pozíciách. Dva mesiace s deťmi v detskom domove, 15 mesiacov ako hovorkyňa odvolaného arcibiskupa, štyri mesiace v regionálnej televízii, rok na charite a potom pár mesiacov v pomoci rodinám... Okrem toho klienti, študenti a ich diplomovky, bakalárky, nejaké tie články, prednášky a semináre.... Nástup na materskú a teraz už vyše dvoch rokov som doma s malým dieťaťom a starou ženou, Maruškou a Mariškou, ktoré naplno ukazujú kontrasty i podobnosti začiatku a konca života.... Som vďačná za tú rôznorodosť, veľa som sa naučila, aj o sebe...

Túžim písať, dni prinášajú mnoho inšpirácie. Dlho som fungovala v akomsi behu: tri deti a babka. Domácnosť, nekončiace kopy riadov a prádla, plienky - malé i dospelácke. Sem tam nejaké choroby, volanie sanitky. Pred nejakým časom som sa začala spomaľovať, uvedomujem si riziko vyhorenia, o ktorom som dokázala prednášať aj písať, dokonca aj radiť. Len zrazu začalo dobiehať mňa samú. Ešte že moja polovička chápe a posiela ma na plaváreň, do posilovne, na kúpalisko. Prechádzky a spoločné pozeranie seriálov sú tiež dobrou prevenciou...

Písanie a fotografovanie mi pomáhajú relaxovať. Preladiť z rozumového pohľadu na emócie a zapojiť aj tie. Kochať sa krásou stvorenou aj vytvorenou. Žasnúť nad tým všetkým, čo som mohla zažiť, čo mi bolo darované. Ďakovať a milovať. To mi vychádza ako podstatné...

Idem, z jednej izby volá malé vyspinkané mliekachtivé stvorenie "maminkaa", z druhej sa ozýva "haló". Tentoraz ma babka nenazýva sestričkou či doktorkou, iba skonštatuje - "to si ty?". Hoci ťažko povedať, koho tým myslela...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Pred Zalom opustili Smer viacerí zakladatelia

Europoslanec Boris Zala zo Smeru požiadal o prerušenie členstva. V strane sú z neho sklamaní a vyťahujú jeho plat v Bruseli.

TECH

Europa má obrovské gejzíry. Život môžeme hľadať bez vŕtania

Vedci pozorovali možné vodné gejzíry.

TECH

Veterinári: Nekupujte mopslíkov a buldočkov, trpia stále viac

Rozsiahle kríženie zväčšuje zdravotné ťažkosti.


Už ste čítali?